Juraj Sucharda: Fotografie se stává mým povoláním

Juraj Sucharda: Fotografie se stává mým povoláním
Juraj Sucharda, Obchodník, Slovensko

Vstup Juraje Suchardy do Week of Life byl odvážný a zároveň symbolický – ve svém prvním týdnu zachytil příchod na svět své druhé dcery a jakoby tato událost předurčovala jeho další kroky. Z barevných týdnů, které byly plné lásky a rodinného štěstí se postupem času vyklubaly černobílé skvosty nabité emocemi, životem a chutí posouvat se ve fotografickém světě dál a dál. Juraj za tu dobu, co začal dokumentovat svůj život, udělal obrovský skok vpřed a před našimi zraky se z něj klube skvělý dokumentarista, který svůj fotoaparát odkládá jen zřídkakdy.

1) Patříte mezi dlouhodobě nejaktivnější členy projektu WoL. V době rozhovoru máte za sebou již 12 nafocených týdnů. To je již úctyhodné číslo, které si zaslouží obdiv. První týden jste vložil ke konci roku 2009. Zeptáme se Vás tak, jako většiny ostatních, jak jste se o projektu dozvěděl a co první Vás zaujalo?

O projekte Week of Life som sa dozvedel vlasne náhodou, dnes hovorím šťastnou náhodou. Bolo to na súťaži, ktorú organizovali ŽSR na ktorej sa zúčastnila aj moja manželka a fotografom bol Adolf Zika. Manželke sa podarilo ukradnúť mu pre mňa nejaký čas a tých 10 minút rozhovoru mi úplne zmenilo život. Z príležitostného "cwak" fotografa sa za tú chvíľku stal zanietený "fanatik", ktorý nech sa pozrie na čokoľvek, všetko vidí v hľadáčiku so 100% pokrytím, spoznal úžasnú silu fotografie a začal to naplno využívať, čo sa mi bude dúfam dariť čím ďalej tým viac. Po venovaní svojho času týmto stránkam, fotkám svojim, ale hlavne cudzím prichádza zmena pohľadu na život ako taký, uvedomovenie si jeho krás a jeho neskutočného daru, akým ŽIVOT neodškriepiteľne je. To, aké úžasné sme mali dni, aj keď to v ich priebehu možno tak nevyzeralo. Aký krásny je východ slnka, skladanie hradu z Lega, večerne kúpanie či bozk na dobrú noc. Nájsť na fotkách iných svoje zabudnuté sny a priania. Kruté uvedomenie si toho, že ten život máme skutočne len jeden a to veľmi, veľmi krátky a musíme sa preto naučiť ho žiť naplno ako sa len dá... Aby sme neľutovali veci čo sa stali, ale čo sa mohli stať a nestali sa...

2) První informace za jménem je povolání. Pod pojmem obchodník si lze představit mnohé. Co přesně Vaše povolání představuje?

Obchodník v mojom prípade = obchodný zástupca. Je to každodenná vysoká škola komunikácie a práce s ľuďmi. Niečo čo možno na prvý pohľad vyzerá jednoducho, ale určite nie je. V skratke : starám sa o to, aby ste v obchode našli vždy to čo potrebujete, ale aj to, čo nepotrebujete... To políčko za menom je len jedno, ale ja by som ich tam potreboval už tri. Píšem "UŽ", lebo dlhé roky spolu s mojim hlavným zamestnaním, nech už bolo akékoľvek, išlo aj povolanie stolára, ktorému sa venujem už 15 rokov. No a v posledných týždňoch, aj keď v malinkej miere, k tomu pribudlo aj fotografovanie.., ktoré prinieslo peniažky tým, ktorí to veľmi potrebujú... a to 40.000 EUR pre deti z oddelenia Neonatológie... z čoho mám nesmiernu radosť.

3) Tři profese musí být časově velmi náročné, ale u Vás je v rámci WEEK OF LIFE ještě jedna zajímavost. Fotografuje i manželka, která je na mateřské dovolené. Dokonce forografujete i ve stejnou dobu a tím nám dáváte možnost ještě širšího pohledu do vašich životů. Tato kombinace přišla sama nebo jste manželku zapojil Vy?

Náročné sú, ale myslím, že všetko je to len o "managemente" svojho času. A okrem toho, každú jednu svoju "profesiu" mám rád. Zároveň mi dávaju všetko čo potrebujem. V obchode robím s ľuďmi a v skvelom kolektíve, v stolárčine mám radosť z vytvoreného a fotografia ma odpúta do samoty a toho "môjho" sveta. Napriek všetkému sa mi darí ukradnúť si dostatok času aj pre moje baby, ktoré sú vlastne na vrchole tohto rebríčka a dávajú tomu všetkému zmysel... Nápad kombinovať týždne či fotiť samostatne prišiel od manželky v čase keď nám prišiel domov Olympus PEN. Po čase strávenom s PENom sme sa rozhodli dokupiť ešte jednu mašinku a "zúplniť" dokumentovanie nášho života. Mali by ste vidieť ako sa veľakrát vrhneme po foťáku s rovnakým nápadom na fotografiu a keď ani jeden neustúpi vzíde z toho pohľad na rovnakú vec z dvoch rôznych strán. A to vlastne ani nehovorím, že máme do rodiny WoL už aj ďalšieho člena a to našu Mišku, z ktorej sme chceli urobiť toho najmladšieho fotografa, ale vzhľadom k veku jej zatiaľ výdrž nepokryje 7 dní… ale.. pracujeme na tom...

4) Jak jste psal, malou měrou se Vám stává fotografie povoláním. V tomto oboru jste samouk. Myslíte, že je odborné vzdělání v tomto směru nutné?

Stáva sa povolaním a intenzívne na tom pracujem. Čo sa týka vzdelania, nutné určite je. Či už vlastné, čo v mojom prípade znamená kvantum prečítanej literatúry a internetových stránok, no v neposlednom rade aj prejdených obrázkov, alebo formou štúdia. Už dlhší čas pátram po nejakej možnosti odborného vzdelania, škole, ale v mojom okolí sa nič nenachádza, čo mi je ľúto. Mojim snom je dostať sa pod "krídla" nejakého svetového fotografa, ktorý by zo mňa vybil maximum. Do istej miery je ním Adolf Zika, ktorého úprimná a smerodajná kritika ma posúva dopredu obrovskými skokmi. Nikdy neurobíte nič dobre, kým vám niekto neukáže kde robíte chyby. Nesmiem však ani zabudnúť na účinok WoL, ktorého zdokonaľovací vplyv určite pocítili aj viacerí.

5) Každý, kdo si projde Vaše týdny, uvidí velký pokrok a i zajímavá témata. Fotografie předčasně narozených dětí či Deti slnka jsou velmi zajímavé reportáže. Divák si všimne i toho, že poslední dobou převládá černobílá fotografie oproti dříve používané barvě. Máte k tomu nějaký důvod nebo je to jen forma Vašeho fotografického vývoje?

Témy, dobré témy sú to na čo vsádza každý fotograf, bez toho by to asi ani nešlo. A keď svojim výberom ešte môžete niekomu pomôcť je tá radosť z dobrého výsledku dvojnásobná. Pravda je, že chystám ešte jednu, ktorá keď sa podarí, tiež urobí svoj dobrý skutok. A prečo čiernobiela? Áno je to nejaký môj smer, ale aj preto, že mi nejako viac ulahodila. Mám pocit, že tie moje farebné boli rozptyľujúce a tieto čb viac vytiahnu tú postatu tej či onej fotografie. Všetky moje vzory stavili viac menej na tento dvojfarebný a pritom pestrofarebný svet. Lebo ako vieme, čb fotografia nie je len o týchto dvoch farbách, ale celej škály odtieňov medzi nimi.

6) Hodně cestujete, máte nějakou vysněnou destinaci, kam byste nejraději vyrazil se svým fotoaparátem?

Ani zďaleka necestujeme toľko koľko by sme chceli. Kto má pozná vie, že mojím najväčším snom je Amerika. V podstate zhora až dole. Žil som skoro dva roky na východnom pobreží cez New Jersey, New York až po Maine a ťažko som sa zamiloval. Aj napriek predsudkom mnohých ľudí a svojskosti tajto krajiny nedám na ňu dopustiť. Je to krajina najrozmanitejších svetov a skutočne neobmedzených možností. Fotiť ulice New Yorku sálajúce energiou, vyrovnaný kľud malých mestečiek stredozápadu, zábavu Las Vegas, Indiánov zo snov detských čias a nádhernú prírodu Aljašky či Yellowstonu... Nie som náročný, stačilo by auto s veľkými sedadlami a nechať ma túlať sa krajinou... koniec koncov, všetky naše dovolenky si užívame takto zo sedadiel auta...

7) Projekt WoL se neustále rozrůstá. Projít si v dnešních dnech téměř 600 týdnů by zabralo mnoho času. Jak vnímáte přínos tohoto projektu v dnešních dnech a jeho význam pro budoucnost?

Prísť s myšlienkou, ktorá zmení svet a uskutočniť ju nie je ľahké. V niektorých mestách, kde som bol, ľudia urobili pre svojich potomkov tzv. "TIME CAPSULE" do ktorej vložili 10-20 veci, nejaké myšlienky, odkazy. Na vrchnák napišu "to be opened on 1st January 2100" a hotovo. Week of Life je projekt, ktorý naším potomkom nezanechá len pár zaprášených veci a slov. Zanechá im niekoľko TB (terabajtov) alebo až EB (exabajtov) informácií ako sme žili. A nie len to. Možno to aj pre nich bude návod ako lepšie žiť, že všetko čo sa potrebujeme naučiť máme pred očami, len sa treba pozorne poobzerať vôkol, aby sme zistili, aký má byť náš ďalší krok. Je to niečo, čo nám pomôže pochopiť svet a ľudí okolo nás... Lepšie posolstvo si vlastne ani nemôžem predstaviť.

8) Projekt samotný je možné sledovat po celém světě na internetu. Internet nabízí mnoho zajímavého a lákavého. Stačí kliknout a můžete se účastnit dění na sociálních sítích, hrát hry, sledovat zpravodajství, prostě se neomezeně bavit a přitom nemusíte téměř nic udělat. Zde musíte týden dokumentovat svůj život, což je pro mnoho lidí velmi náročné. Co byste řekl člověku, který o tomto projektu neví a chtěl by se jej zúčastnit?

Káždý má doma fotografie, na ktoré sa z času na čas pozrie. Vráti sa späť a usmeje sa pri nich. Ale kto si ich doma uloží vyše 3.000 za rok, viac než 150.000 za život... Malo by stačiť pár jednoduchých PREČO. Veď pri otázkach našich detí si veľa vecí uvedomíme až pri tejto ich otázke... Tak prečo si písať denník, prečo zakladať album, prečo sa neišpirovať. Nikde neprežiješ svoje spomienky tak intenzívne ako na Week of Life. Pohľadom späť, do života nás všetkých, sa nám vytvorí ten pravý "3D film" ako sme žili. A vôbec, prečo sa nezúčastniť niečoho, čo je predurčené stať sa Veľkým. Veď stroj času by sme si určite chceli vyskúšať všetci.

Týdny Juraje Suchardy