Budíček! Čaká nás summit a v deň mojích narodenín! Vstávame prvý v našej izbe, o 2:50 hod. Zbalíme krosnu, obujeme pohorky, rýchle raňajky. Noc bola kľudná, bohužial jednu z dievčat z Holandska dostala výšková nemoc a teda zostáva dolu. Ja, Jožo a Hassan - náš sprievodca vyrážame medzi prvými. Výstup je náročný. Každým krokom je cítiť ubúdajúci kyslík, navyše ideme za úplnej tmy a tak poriadne nevidíme pred seba. Nakoniec je ale dobojované! Podarilo sa to, vystúpili sme na vrchol Jbel Toubkal, najvyššej hory Atlasu vo výške 4167 m n.m. Na vrchole si s Jožkom pripijeme malím dúškom domácej, ktorú so sebou ťaháme. Dnes mám 30 rokov! A stojím najvyššie ako som vo svojom živote kedy stál. A tie výhľady a endorfíny.. Je to proste pecka! Užijeme si východ slnka a chvíľkové sneženie a vyberáme sa na nekonečnú cestu dolu. Vraciame sa úplne na začiatok, do Imlilu. Vyzúvame pohorky, ktoré nechcem už ani vidieť, sprcha a prvé ošetrenie nôh. Na večeru ešte tažín a dnes už iba relax.