Ráno balíme a vyrážame na cestu domov. Najskôr autobusom do Billundu. Na letisku si dáme kávu, pozrieme obchodíky a letíme do Prahy. V Prahe máme veľa času. Prídu nás pozrieť Ľubovi rodičia, najeme sa, prejdeme sa , dáme si čaj a stále veľa času. Čakáme na vlak na stanici, kde je zima a všetko je zatvorené, lavičky obsadené. Myslím na utečencov z Ukrajiny, že oni strávili takto oveľa viac času, bez možnosti výberu. V Prahe všade vidno dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú. Hrozná tragédia, že jeden zakomplexovaný chlap spôsobí takéto utrpenie. My sa po strastiplnej ceste dostávame ráno o tretej domov, do svojej postele. Skvelý pocit, nie je to samozrejmosť, vážime si, čo máme aj možnosť cestovať. A veríme v lepšiu budúcnosť...