V noci ešte prechádzka a vo výklade naďabím na takéto zátišie. Ráno vyrážame na východ, lebo Livúšik má už len zvýšenú teplotu, ale predsalen to nebudeme riskovať a odvezieme ich k babke a dedkovi, zamestnaní rodičia chápu, že ostať s deťmi doma dva týždne sa rovná finančnej samovražde a my sme veľmi vďační, že aj keď musíme cestovať 170km, máme istotu, že o deti bude postarané. Leo s dedkom pozerajú z balkóna ako sa blíži búrka. Lívia nám spraví kávu a vyrážame na spiatočnú cestu sprevádzaní hromami a bleskami. Pri Šútove sa na chvíľu zastavíme, ale silný studený vietor nám nedovoľuje dlhšie sa kochať smaragdovým jazierkom v lome.